Všetkým známy chlapec z Kinder čokolády. Žiadne provízie z predaja som nemal, ale ničho neľutujem, hovorí Matteo Farneti
Matteo Farneti, chlapec, ktorý sa stal symbolom jednej z najúspešnejších značiek čokolády na svete. Do roku 2019 bol neoddeliteľnou súčasťou marketingových kampaní, vďaka ktorým sa Kinder stalo obľúbeným nielen v Taliansku, ale po celom svete. Od uvedenia na trh pred viac ako päťdesiatimi rokmi sa na obaloch vystriedali tri deti. Prvým z nich bol Günter Euringer, ktorý je teraz 61 rokov. Po ňom v roku 2004 prišiel všeobecne známy blondáčik s modrými očami. Aktuálne sa živí ako model v Taliansku. Podarilo sa nám s ním spojiť a urobiť rozhovor, v ktorom nám prezradil, ako vníma celú túto kampaň, ako mu zmenila život a čo hovorí na to, že bol nahradený.
Tento 31-ročný muž, ktorý meria 189 cm a váži 84 kg, si získal srdcia milióny fanúšikov po celom svete. Jeho vzhľad je skutočne výnimočný. Modré oči a blond vlasy sa stali symbolom detskej nevinnosti a šarmu, ktorý bol roky spojený s touto značkou. Všetci ho poznajú ako „chlapca z čokolády“, ale Matteo je dnes oveľa viac ako len to. Svoju tvár a telo prezentuje v reklamných kampaňach pre značky Quellogiusto, German Gambini, Silvestri & Taddei a The Heritage Collection. Venuje sa svojmu osobnému rozvoju, študuje a stále hľadá nové výzvy. Jeho cesta od detskej hviezdy k dospelému mužovi s vlastnými cieľmi ukazuje, že nie je len produktom reklamy, ale je silnou osobnosťou, ktorá si dokáže udržať svoju autenticitu.
Ako sa ti podarilo stať sa tvárou Kinder čokolády?
Zatiaľ nebolo žiadne odporúčanie. Moja mama, keď videla, že som veľmi fotogenický, tak poslala fotky do Milána a tam to celé začalo.
Cítil si sa vtedy ako celebrita alebo to bol pre teba len obraz teba na čokoláde?
Vôbec som sa ako celebrita necítil. Keď som bol malý, tak o mne vedeli len rodičia, priatelia a priatelia mojich rodičov. Nikto z nich neprezradil moje meno známym alebo médiám. Ale určite, vidieť sa na obaloch Kinder vo všetkých supermarketoch bol zvláštny pocit a chvíľu mi trvalo si na to zvyknúť.
Pamätáš si na deň, keď ťa fotili na Kinder čokolády? Aký to bol zážitok?
Áno, pamätám si to. Bola to nádherná skúsenosť, ktorú som zažil za jeden deň spolu s otcom v Miláne.
Mal si pri fotení špeciálne pokyny napríklad ako sa usmiať?
Nie, myslím si, že je ťažké prinútiť desaťročné dieťa sa smiať inak, než ako mu je prirodzené. Vzhľadom na môj vtedy mladý vek som všetko vnímal ako hru. Avšak pred fotoaparátom ma to bavilo a cítil som sa prirodzene.
Bola tá fotka nejak upravená alebo retušovaná?
Tieto detaily nepoznám. Na začiatku si myslím, že nie. Po rokoch zmenili iba farbu trička, ktoré som mal na sebe, to jediné viem.
Je zrejmé, že tam nejaké zmeny museli nastať. Čo hovoríš na to, že ťa už v tak mladom veku retušovali?
Myslím, že to bola marketingová stratégia. Nijak ma to neobťažuje. Hlavne preto, že prípadné úpravy nijak významne neovplyvnili môj skutočný vzhľad.
Máš doteraz uchované nejaké spomienky na fotenie? Napríklad nejaké dokumenty alebo pôvodné fotky?
Mám zmluvu, ktorú som podpísal. Nič iné nemám. Uplynulo od toho už príliš veľa rokov.
Koľko si za to vtedy dostal peňazí? Vieme, že tvoj predchodca Günter Euringer za pózovanie dostal 150 eur.
Tieto informácie by som si radšej nechal pre seba.
Dobre. Tak mi prezraď, či z toho doteraz máš nejaké príjmy alebo provízie? Platí ti firma ešte dnes nejaký honorár za používanie tvojej tváre?
Nie, nič. Dostal som len pôvodný honorár za fotenie.
Mal si so spoločnosťou dlhodobú zmluvu alebo išlo len o jednorazovú spoluprácu?
S Ferrerom som mal dve zmluvy. Prvá bola na čokoládové tyčinky Kinder a druhá na video pre ich sociálne siete pár rokov späť. Bolo to video o odovzdaní štafety novej tvári Kinder. Táto zmluva ma viazala na päť rokov, teda do začiatku roku 2024.
Ako táto skúsenosť ovplyvnila tvoj život a ako na to reagovali tvoji priatelia a rodina?
Moja rodina pochopila rozsah tejto veci až v momente, keď videli všade moju tvár na čokoládach. Spomínam si na moment, ktorý ma napĺňa šťastím a hrdosťou. Moje babičky vždy v supermarkete porovnávajú regály s Kinder a s hrdosťou hovoria všetkým predavačkám, že to je ich vnuk. Priatelia mojich rodičov nám vždy zo zahraničia vozili tabuľky čokolád. Moja mama ich má stále mnoho. Ja som o reklame nikomu nehovoril, ale moji priatelia sa ma sami pýtali, či je to pravda. Vždy boli prekvapení a zvedaví, ako som sa stal tvárou Kinder.
Ako si vnímal ten fakt, že tvoja tvár bola známa po celom svete, ale ľudia ťa osobne nespoznali?
Bol som malý, nikdy som nad tým nepremýšľal a nepripisoval tomu veľký význam. Ale páčila sa mi myšlienka, že som tak trochu v každej domácnosti Talianska a nielen tam. Ľudia ma vtedy spoznávali. Teraz ako dospelého už menej, predsa len som sa odvtedy trochu zmenil.
Zmenilo ti to detstvo? Bol si kvôli tomu obľúbený alebo naopak si dostával posmešky?
Pre tých, ktorí ma osobne nepoznali, bol som "dieťa Kinder". Bol som plachý chlapec, takže boli chvíle, keď som chcel byť radšej len Matteo.
Aký najšialenejší alebo najprekvapivejší darček si dostal od fanúšika?
Darčeky nedostávam, ale dostávam krásne správy z celého sveta. Všetky sú nádherné. Vždy majú radosť, že spoznajú dieťa, ktoré s nimi vyrastalo.
Keď sa na svoj obal pozrieš dnes, čo si o tom myslíš? Dá sa vôbec starnúť dôstojne vedľa takého dokonalého detského úsmevu?
Myslím si, že áno. Roky plynú každému. Okrem pekného úsmevu som športovec, ktorý dbá na výživu. Sme veselý človek, ktorý si ceni svoju rodinu.
Nevadí ti, že už na obale nie si ty?
Keď mi to oznámili, určite mi to bolo trochu ľúto, ale môžem povedať, že som túto kapitolu uzavrel s cťou!
Opakoval by si spoluprácu s Kinder?
Určite, bola to nádherná skúsenosť. Bez váhania by som to opakoval.
Chutí ti osobne čokoláda Kinder?
Milujem ju! Ako by sa Kinder nedalo nemilovať? Ale pravdou je, že skutočným milovníkom čokolády v rodine bola vždy moja sestra.
Aký je tvoj názor na kauzu s modelmi Joshom Batesonom alebo Alessandrom Eggerom, ktorí tvrdili, že sú na obale oni?
Považujem za absurdné vydávať za niekoho iného. Osobne by som to nikdy nespravil. Nevnímam to dobre. Preto som dal aj vyhlásenie talianskemu Corriere di Bologna, pretože som chcel ukončiť tie falošné správy.
Osobne sa s nimi poznáš?
Nie, a ani nemám záujem.
Potvrdila sama spoločnosť Ferrero, že si na obale práve ty?
Áno. Novinárka, ktorá ma vtedy vyspovedala, to priamo zisťovala u Ferrera a oni jej to písomne potvrdili.
O tvojom súčasnom živote sa toho veľa nevie. Si aktívny na Instagrame, kde ťa sleduje takmer 41 tisíc ľudí a číslo neustále rastie. Povedz mi niečo zaujímavé o tebe a tvojom živote? Kto je vlastne Matteo Farneti?
Neviem, ako sa mám definovať. Na prvý pohľad môžem pôsobiť placho, ale keď niekoho lepšie spoznám, tak sa uvoľním a otvorím sa. Som obyčajný muž, športovo založený, veselý a spoločenský. Rád trávim čas so svojou rodinou a priateľmi. Milujem cestovanie a som vďačný za svoju prácu, ktorá mi umožňuje spoznávať svet, stretávať nových ľudí a objavovať rôzne kultúry. Instagram momentálne využívam predovšetkým na pracovné účely. Ďalej milujem šport. Vždy som miloval futbal, ale v poslednej dobe som objavil novú vášeň. Jógu.
Hovorí sa, že Taliani milujú veľmi rozprávať. Dá sa povedať, že ich druhý národný šport je hovoriť rukami. Je to aj tvoj prípad?
Áno, hovorím aj rukami. Som pravý Talian!
Čo v súčasnosti profesne aj osobne robíš?
Som model a študent druhého ročníka oboru športový manažment a žijem na predmestí Bologne.
Ovplyvňuje nejak práca pre Kinder tvoju profesnú dráhu?
Zatiaľ si to nemyslím. Na castingoch sa nezvyknem predstavovať ako bývalá tvár Kinder.
A čo ty a láska? Máš priateľku?
Momentálne som slobodný.
Aký je tvoj typ vysnívanej ženy?
Jednoduchá dievčina so rovnakými hodnotami pre rodinu a so záujmom o rovnaké vášne. Keď by som mal byť priamy, tak dávam prednosť brunetkám, ale všíma si u žien mnoho ďalších vecí.
Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?
Snažím sa nepozerať príliš dopredu. Žijem prítomnosťou a pripravujem si základy pre budúcnosť. Preto som sa po mnohých rokoch zapsal na univerzitu, aby som si dal ďalšiu šancu aj inde, než v modelingu a reklame, na čom som vyrástol.
Matteo, veľmi ďakujem za rozhovor.
Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie
